


Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov
Veľkonočné figúrky
Čo by to bolo za Veľkú noc bez figúrok? Ide o trvalú tému, ktorá sa už stala súčasťou poľskej a nielen poľskej tradície. Vo väčšine domov nájdete zajačiky, sliepky, veľkonočné kohútiky, ale aj ovečky, jahniatka, vajíčka či dokonca kačky. Sú to dekoratívne a symbolické prvky. Navyše v mnohých prípadoch končia vo veľkonočných korbáčoch.
S blížiacou sa jarou a blížiacimi sa Vianocami je príjemné vyzdobiť si domov. Najmä preto, že sa to dá urobiť veľmi jednoducho. Na začiatok stačia veľkonočné figúrky. Hovoríme o zajacoch, kačkách, sliepkach, vajciach, ovečkách či jahňatách (stojacich či ležiacich). Nielenže zavedú zmeny do výzdoby bytu alebo domu, ale budú aj veselými akcentmi. Takéto milé zajačiky a veľkonočné kohútiky veľmi pekne ozdobia sviatočný stôl, ale aj parapety, skrinky a stoly. Pozornosť si zaslúžia o to viac, že ide o veľkonočné figúrky z rôznych materiálov. Hovoríme o keramike, dreve, papieri, betóne či originálnych povrchových úpravách z kovu, skla či peria. Samozrejmosťou sú aj veľkonočné figúrky, veľkonočné sliepočky či veľkonočné zajačiky z droždia alebo cukrovej hmoty,
Veľkonočné zajačiky - odkiaľ prišli?
Ako sa stali veľkonočné zajačiky jedným zo symbolov Vianoc? Veď z kresťanskej tradície je jasné, že baránok je najdôležitejší. Vzhľad veľkonočných zajačikov je spojený s pohanskými vierami. Podľa nich znamenali plodnosť a v širšom zmysle blahobyt. Na druhej strane, napríklad v starovekom Grécku, boli zajace symbolom znovuzrodenia. VNa Slovensku však pred stáročiami tieto zvieratá nemali len prinášať plodnosť a vitalitu, ale zaobchádzali s nimi (v skutočnosti s ich ušami a nohami) ako s amuletmi, ktoré zaisťujú šťastie. Na druhej strane sa tiež stalo, že zajace boli prirovnávané k čiernym mačkám. Ľudia sa ich báli, keď prechádzali cez cestu alebo boli niekde blízko domu či farmy. V súčasnosti nie sú zajace vnímané až tak extrémne.
Kukuryku, je čas na veľkonočného kohútika
Zároveň nie každý vie, že kedysi bol zvyk veľkonočného kohútika. O čom to bolo? Na prvý sviatok vianočný chodili deti (oblečené) v sprievode po dedine a ťahali za sebou malý vozík. Na jej uličke bol kôš na dary a vzadu bol kohút z farebného papiera. Kráčajúc s kohútom, deti spievali pieseň. Pripomenulo mi to decembrových koledníkov.